Výhľad na Vysoké Tatry, exemplárne kúsky húb, luxusné počasie a skvelí ľudia. Taký bol 16. ročník Karpatskej vandrovky, ktorá sa konala 20. septembra a viedla po hrebeňoch Volovských vrchov. Koľko ľudí sa postavilo na štart a aký je výťažok? Čítajte v článku.
Karpatská vandrovka je jedinečný darcovský turistický pochod a každý rok láka čoraz viac ľudí a nielen turistov. „Tento rok sa veľmi rýchlo prihlásilo 331 ľudí a registráciu sme museli uzavrieť 2 týždne pred termínom. Náš pomyselný limit je okolo 300, aby sme podujatiu zachovali príjemnú atmosféru a nezaťažili prírodu,“ vysvetľuje event manažérka Karpatskej nadácie Petra Vancová a dopĺňa: „Na vandrovku chodia každý rok naši verní účastníci, ale zároveň sa pridávajú stále noví. Krásne na tom je, že na trase sa stretnú ľudia rôznych generácií, s rôznymi povolaniami či záľubami. Niektorí idú s partiami či kolegami, iní osamote, lebo si chcú užiť pokoj v prírode, alebo sa pridajú k úplne neznámym vandrovníkom a stanú sa z nich kamaráti. Vandrovka má svoju magickú atmosféru – nech je akékoľvek počasie, všetci sú vysmiati, naladení, debatujú na trati či pri bufetoch a v cieli ostávajú mnohí až do večera.“
Niekto vandrovku odbehne, iný si posedí v bufete
Na štart sa tento rok postavilo 302 ľudí, 102 štartovalo ráno o 5:00 hod. zo Štósu, aby si prešlo 50 km a zvyšných 200 vandrovníkov šlo od chaty Erika o 10:00 hod. Cieľ vandrovky bol už tradične v areáli Čičky v Košiciach. Najrýchlejší (ultrabežci) tam dorazili už okolo 11:00 hod. a poslední prišli do cieľa niečo pred 21:00 hod. Nie preto, že by boli najpomalší, ale preto, že si asi najviac užívali trasu a prestávky v bufetoch. „Aj to je na vandrovke skvelé, že ju každý pojme po svojom. Niekto si meria čas, iní si užíva hodiny rozhovorov s kamarátmi, pretože v dnešnej dobe na nich nemáme toľko času. A ďalší overujú kvalitu pivka na Kojšovke, Lajoške, Jahodnej aj Bankove. Čiže do cieľa sa neponáhľajú,“ hovorí Petra s úsmevom.
A čo hovorí na svoju premiéru najmladšia účastníčka 10-ročná Barborka, ktorá s rodičmi prešla 25 km? „Všetko ma bolí, ale som na seba hrdá. Najviac sa mi asi páčili huby, bolo ich tam veľmi veľa, ale vzali sme len niekoľko.“ Čo bolo pre Barborku najťažšie? „Asi tie strmáky. No vedela som, že v cieli ma čaká guľáš, tak som to nechcela vzdať.“
Vzdať sa nechceli ani účastníčky, ktoré majú za sebou oveľa náročnejšie životné výzvy. Vandrovku tento rok prešli aj onkologické pacientky z občianskeho združenia Lesná pedagogika: „Pocity sú úžasné, ešte stále vo mne pracujú endorfíny. Akcia je super, veľmi tímová a má výbornú myšlienku. Minulý rok naše združenie dostalo od Karpatskej nadácie grant, a to nás naštartovalo, aby sme v pobytoch pre onkopacientky pokračovali aj naďalej, pretože im to veľmi pomáha. Ak niečo dostaneme, je fajn to aj vrátiť, preto sme sa rozhodli podporiť nadáciu na jej vandrovke,“ hovorí Berta Stašková z občianskeho združenia Lesná pedagogika. Tri onkopacientky prešli symbolické tri kilometre do cieľa, jedna vandrovala celú 25-ku: „Miestami sme si mysleli, že to vzdáme, ale stále sme sa motivovali najbližšími métami, ako bola Lajoška či Jahodná. Posledné kilometre ma veľmi boleli nohy, najväčšia kríza bola asi na Bankove. Ale tie výhľady stáli za to. Hmla medzi kopcami na Lajoške bola nádherná,“ spomína Marcela.
Teambuilding na Karpatskej vandrovke
Vandrovka už tradične ponúka firemným partnerom, aby ju využili ako netradičný teambuilding pre svojich zamestnancov. Tento rok takto vandrovali aj hlavní partneri Ness Košice, Auto VALAS Košice a Minebea Slovakia.
Tím Ness Košice sa už tradične pridáva na vandrovku v hojnom počte. Po osem ročnej pauze sa na ňu vydala aj Stanislava Sabolčíková:
„Tento rok som sa zúčastnila svojej druhej vandrovky a bola skvelá najmä vďaka nádhernému počasiu. Išlo sa nám výborne, mali sme s kolegami dostatok času na rozhovory, zábavu a popritom aj dobrý pocit, že robíme niečo pre svoje zdravie. Pre náš tím je to zároveň príležitosť utužiť vzťahy, zažiť niečo výnimočné a načerpať novú energiu. Celé podujatie bolo organizačne zvládnuté na vysokej úrovni, tak ako vždy.“
Za Auto VALAS Košice sa na štart premiérovo postavilo 17 ľudí pod vedením svojho riaditeľa Štefana Valasa:
„Každý rok máme nejakú firemnú túru, ale sú to jednoduchšie a kratšie trasy. Keď som videl Karpatskú vandrovku, tak mi prišlo zaujímavé spojiť to a vytvoriť tak ďalšiu hodnotu. Okrem toho, že podporíme dobrú vec, na túre sa lepšie spoznáme, máme čas, kľud a rozprávame sa o hocičom, na čo v rámci pracovného života nie je priestor.“
Riaditeľ Minebea Slovakia Radoslav Pastorák absolvoval vandrovku prvýkrát:
„Pocity sú fantastické, výhľady boli krásne, celá vandrovka je veľmi pekná akcia. Niektorí kolegovia mali menšie zranenia na trase a ostatní im hneď pomáhali a utužili sa tak naše vzťahy. Snažili sme sa vyhnúť pracovným debatám, čo sa nie vždy podarilo, ale vďaka tomu, že sme spolu strávili toľko času, dozvedeli sme sa o sebe úplne nové veci.“
Vandrovka opäť ukázala, aké dôležité je spájať sa a spoločne robiť dobro. Pretože to pozitívne na tom celom nie je len vyzbieraný výťažok, ale najmä skvelé momenty, ktoré ľudia na trase zažili. Tohtoročný celkový výťažok z vandrovky je 26 120 eur. „Táto suma predstavuje štartovné a iné účastnícke poplatky, partnerské príspevky od firiem, grant od Košického samosprávneho kraja a výťažok 3 765 eur z darcovských výziev (po uverejnení článku sa suma ešte mohla zvýšiť), ktoré si otvorili vandrovníci, aby ešte viac podporili Karpatskú nadáciu. Z týchto peňazí použijeme 13 021 eur, aby sme pokryli náklady na organizáciu vandrovky a 13 099 eur použijeme na naše verejno-prospešné aktivity, ktorými už 30 rokov zlepšujeme život na východnom Slovensku,“ vysvetľuje programová riaditeľka Karpatskej nadácie Veronika Miškech Fričová. Na otázku, prečo je dôležité podporovať tieto aktivity, odpovedá: „Pretože sa musíme starať o to, kde žijeme.“
Ďakujeme všetkým za ďalší krásny ročník Karpatskej vandrovky. Veľké uznanie patrí Záchrannej službe východ, ktorá s nami každý rok trávi v teréne celý deň, aby bola v prípade potreby pripravená pomôcť pri akomkoľvek zranení. Ďalej ďakujeme všetkým naším 34 dobrovoľníkom (dobrovoľníci idú na prvé stanovisko 50-tky už deň vopred, aby tam boli ráno po piatej a dobrovoľníci na stanovisku na Bankove čakajú do neskorej tmy, kým dôjdu poslední vandrovníci) a fotografom či kameramanom.
A v neposlednom rade ďakujeme Košickému samosprávnemu kraju za spolufinancovanie tohto podujatia a produktovým partnerom, ktorý sa postarali o fajnotky na trase a prekvapenia v cieli.
Ďakujeme tiež firmám, ktoré s nami vandrovali – U. S. Steel Košice, Lear Corporation Seating Slovakia, TPA, Vissim a SUVKO Consulting – a mediálnym partnerom podujatia:
Za foto zo štartu a 25-km trasy ďakujeme Antónii Smetankovej, autorom fotografií z 50-tky je náš dobrovoľník Ján Virostko a o fotky v cieli sa už tradične postaral František Adamčík.
