„Keď sme boli na návšteve vo Wellingtone, kde pracujú a žijú aj slovenské rodiny, videli sme, ako v jednej špičkovej triede na výtvarnej výchove kreslili britské deti detailnú chrbticu a rómske deti zo Sabinova jednoduchého motýľa. A riaditeľ tej školy povedal, že je to úplne v poriadku, že žiaci jednej triedy v rovnakom veku kreslia odlišné veci. Pretože majú odlišné zručnosti. Deti, ktoré prišli zo Slovenska, mali slabšiu motoriku, čiže nakresliť motýľa bol pokrok. A postupne sa naučia kresliť aj zložitejšie 2D obrázky a známkované nebude to, že nevedia nakresliť chrbticu, ale že vedia nakresliť motýľa. A to je inklúzia. Dať šancu deťom sa rozvíjať a oceniť to, čo vedia.“
Takto začal svoj príhovor viceprimátor Prešova Peter Krajňák. Bol jedným z účastníkov podujatia Okrúhly stôl, ktorého cieľom je prepájať ľudí, inštitúcie, organizácie a samosprávy, aby spoločne ovplyvňovali a tvorili čo najlepšie podmienky na vzdelávanie, starostlivosť a inklúziu pre deti z chudobného rómskeho prostredia.
Okrúhly stôl v Prešove sa konal 17. februára 2023 na mestskom úrade. Zúčastnilo sa ho vedenie mesta, zástupcovia škôl, sociálni a terénni pracovníci, zástupkyňa Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, komisárka pre deti, členovia Karpatskej nadácie a ďalší. Nielen preto, aby si povedali čo a prečo nefunguje, ale aby sme zdieľali nápady a aktivity, ktoré menia život, ale aj budúcnosť konkrétnym deťom a rodinám. O takéto skúsenosti sa na stretnutí podelila Edita Kovářová z OZ Vyrovnávanie šancí.
Edita už 16 rokov pracuje ako učiteľka v inkluzívnej materskej škole v Starej tehelni v Prešove a zároveň je zakladateľkou združenia Vyrovnávanie šancí. Pracuje nielen s deťmi, ale aj ich rodinami a školami. Na stretnutí opísala úspešné aktivity, akými sú inkluzívna škôlka, Knižnica hračiek, Čítanie matiek, projekt Veselo a hravo s rómskymi mentorkami, spolupráca s Človekom v ohrození, individuálna práca s rodinami a pod. Zároveň poukázala na to, že: „Keď sa v januári zvýšilo školné, deti húfne prestali chodiť do škôlky. Rodičia totiž čakajú na dávky, ktoré prídu 16., aby mohli zaplatiť obedy, čo je veľký problém, ktorý sa musí riešiť.“
Problém by vyriešil aj nultý ročník
Ďalším dôvodom, prečo deti nenavštevujú škôlku je to, že je príliš ďaleko a rodičia ich radšej nechajú doma. No Edita hovorí, že deti do škôlky chodiť chcú, len potrebujú individuálny prístup: „Rozumiem, že niektoré zariadenia nechcú prijímať deti z marginalizovaných rómskych komunít. Pretože učitelia musia vynaložiť veľa času a energie nielen jednotlivým deťom, ale aj ich rodičom. A deti v piatich rokoch sú často na úrovni dvoch rokov. Nie je možné pripraviť ich do školy za jeden rok. Dá sa to zlepšiť jedine v prípade, že do škôlky chodia pravidelne. A bez odkladu.“ Prečo? „Škôlku aj tak nebudú navštevovať a nič sa nezmení. Problém by vyriešil nultý ročník. A vytvárať čo najviac podmienok, aby deti chodili do škôlky čím skôr,“ vysvetlila Edita.
Po jej prezentácii nasledovala diskusia medzi účastníkmi. Vyberáme niekoľko postrehov a myšlienok:
„Zomierajú nám bábätká a deti v chatrčiach, pretože nemajú vhodné životné podmienky. Musíme zabezpečiť dostupnosť vzdelávania pre všetky deti. Ich rodičia to naozaj nedokážu finančne zvládnuť. A deti sú naša budúcnosť.“
„Naším silným problémom je generačná chudoba a nevieme sa jej zbaviť. Ako môžeme chcieť od dieťaťa, aby bolo pre neho vzdelanie najdôležitejšie, ak nemá čo jesť, nemá vodu, základné hygienické návyky... A aby sme mohli robiť inkluzívne vzdelávanie, musí sa zmeniť naše školstvo či nastavenie známkovania a hodnotenia.“
„V Anglicku je soc. systém veľmi prísny. Aj preto sa môžu hrdiť silnou dochádzkou všetkých migrantov, nielen Rómov. Ak dieťa nepríde do škôlky či školy, hneď sa to prísne rieši. U nás vykazujeme vymeškané hodiny na sociálku aj políciu a sme radi, ak dostaneme odpoveď do jedného roka. Aj preto si rodičia dovolia neposlať svoje dieťa do škôlky či školy. Chýba tiež podpora štátu, chýbajú asistenti. Štát od nás chce, aby sme robili inklúziu ako v zahraničí, ale s tretinovým počtom ľudí.“
„Mojím prianím je, že človek od okrúhleho stola neodíde len s informáciami, ale že sa začneme sieťovať, komunikovať a spolupracovať. Po stretnutí sa môžeme pustiť do mapovania situácie v meste Prešov, aká je situácia detí MRK v ranom detstve, s akými výzvami sa deti a ich rodiny stretávajú. Chceme, aby vznikla pracovná skupina, ktorá začne tieto výzvy reálne riešiť.“
Okrúhle stoly sú novou aktivitou Karpatskej nadácie v rámci Programu rozvoja rómskych komunít. Sú len jedným dielikom skladačky, ktorou chceme docieliť, aby deti v núdzi mali rovnaké podmienky a šance na vzdelávanie a starostlivosť, aby organizácie, ktoré sa im venujú, mali čo najlepšie podmienky i skúsenosti na prácu. A to sa podarí len v prípade, že na tom budeme robiť spoločne.
