Po dvoch hodinách šľapania na Zbojnícku skalu sa odrazu objaví Hnilecká dolina zaliata hmlou a za ňou Tatry. Keď sa ukojíme týmto pohľadom a načerpáme sily, pokračujeme na Kloptaň a z vyhliadkovej veže vidíme celé okolie. Vodu o čosi neskôr čerpáme z Troch studničiek a na lúke uprostred starého lesa si dávame pauzu. Čaká nás výstup na najvyšší bod trasy – na Kojšovu hoľu. Je slnečno, a tak dovidíme až do Maďarska. Na východe sa týčia vojanské komíny a na severe Tatry. Volovské vrchy sú úžasné, bukovo-jedľové pralesy a hôľne lúky nás vrátili do minulosti. Pred nami je ešte druhá polovica Karpatskej vandrovky.
Karpatská vandrovka je turistický pochod, ktorý vedie hrebeňmi Volovských vrchov, po červenej značke Cesty hrdinov SNP. Táto trasa núka zachovalé karpatské lesy, hôľne partie, skaly, krásne výhľady, hlboké doliny – prierez všetkými hodnotami, ktoré Volovské vrchy majú. Vandrovka sa bude konať už 13. raz (17. 9. 2022) a každý rok ju prechádza zanietený turista, horolezec, ornitológ, chiropterológ, profesionálny ochranár a jej autor Štefan Matis. Ako túto trasu vyberal, čím sú Volovské vrchy vzácne a prečo k nám chodia zahraniční „birdwatcheri“, čítajte v našom rozhovore.
V prvom rade si strážcom v Národnom parku Slovenský kras, čo je tvojou úlohou?
Kontrolujem a strážim chránené územie, čiže dávam pozor, aby sa v ňom nediali zakázané aktivity. V národnom parku platí 3. stupeň územnej ochrany, ale napr. Zádielska tiesňava má 5. stupeň ochrany, čo je najvyšší v rámci SR. Čím vyšší stupeň, tým viac obmedzení. V národnom parku v 3. stupni nesmieš odbočiť z chodníka, odtrhnúť si rastlinku, nemôžeš poškodzovať dreviny, športové a iné aktivity sa môžu vykonávať len s povolením. Človek je v národnom parku iba návštevníkom, jeho prítomnosť by mala mať čo najmenší vplyv na živočíchov a rastlinstvo.
Volovské vrchy ale nie sú súčasťou národného parku. Čo ťa s nimi spája?
Od mala ma zaujímala príroda a pozoroval som všetko živé. Začínalo to hmyzom a plazmi a keď som mal 15 rokov, zaujali ma vtáky. S vekom prichádzali nové výzvy a skúsenosti a už je to 33 rokov, čo pôsobím ako ornitológ, ale aj chiropterológ, čiže pozorujem a skúmam tiež netopiere. Volovské vrchy sú najväčším chráneným vtáčím územím na Slovensku, majú úžasné zachované biotopy, rastú v nich pôvodné ihličnaté pralesy a neporušené porasty, ktoré sú domovom mnohých vtákov, ako bocian čierny, kuvičok vrabčí, sova dlhochvostá, tetrov hôrňak, hlucháň, atď. Bývalé bane sú zasa ideálnym zimoviskom pre mnohé netopiere, čiže automaticky tu trávim veľa času a pozorujem tieto nádherné živočíchy. Cez víkendy vo Volovských vrchoch tiež sprevádzam skupiny birdwatcherov zo zahraničia.
Birdwatcherov?
Áno, ľudí ktorí cestujú po svete, aby pozorovali rôzne druhy vtákov. Do Volovských vrchov chodia najmä Angličania a Nemci.
A čo hovoria na toto územie?
Ak mám povedať pravdu, záujem zahraničných hostí je často povrchný, vnímajú len ten cieľ – odškrtnúť si na zozname, že pozorovali ďalší druh vtáka. Ostatnú časť územia extra nevnímajú. Tí rozhľadenejší to vnímajú ako veľmi zaujímavé miesto, ale keď sme prechádzali časťami zdevastovanými lesným hospodárstvom, tak sa chytali za hlavy, že ako je možné, že v chránenom vtáčom území sa ťaží a takto sa ničí.
Ktoré miesta máš vo Volovských vrchoch najradšej?
Ja mám veľmi rád oblasti pod Volovcom, cestu hore od Čučmi či Pače (pekné zachovalé lesy), oblasť Zlatého stola, hôľne partie v oblasti Bielej skaly či Hekerovej, to sú zachovalé miesta, ktoré dýchajú minulosťou. Volovskými vrchmi prechádza Cesta hrdinov SNP, z ktorej všetky tieto krásy uvidíte, pri peknom počasí sa potešíte výhľadmi od nížin Maďarska až po Vysoké Tatry. No nemusíte prejsť hneď 120 km, stačí, že sa pridáte na Karpatskú vandrovku a uvidíte všetko, čo Volovské vrchy ponúkajú.
Karpatská vandrovka je 50 a 25 km dlhý dobročinný turistický pochod, čiže spája turistiku s dobrou myšlienkou. Ako to celé vzniklo?
Bol to nápad Karpatskej nadácie, keď sa jej tím v roku 2010 inšpiroval podobným projektom na Škótskej vysočine. Keďže som turista, ochranár a znalec miestnych pomerov, oslovili ma, či by sa niečo podobné nedalo zrealizovať aj na Slovensku. Snažili sme sa vybrať lokalitu čo najbližšie ku Košiciam, keďže nadácia tam sídli a Volovské vrchy boli ideálnou možnosťou. Ako začiatok trasy sme zvolili Štós – kúpele, aby sa tam účastníci vedeli dopraviť autom a cieľ bol Bankov, takisto s dobrou dopravnou dostupnosťou. Posledné roky sme však cieľ preložili na Čičky v Košiciach, kde účastníkov už čakajú rodiny, guľáš, občerstvenie, program pre deti. Tento rok sa pripravuje aj rodinná trasa od Čičiek po Girbeš, čiže absolvovať ju môžu aj deti či starí rodičia.
Absolvoval si každý jeden ročník, chystáš sa aj tento rok?
Áno. Vandrovku chodím každý rok a každý rok je jedinečná. Príroda sa každú chvíľu mení, a tak sa mení aj prostredie. Aj preto vandrovka dnes vyzerá úplne inak ako v 2010. Prvé roky som dohliadal, aby každý došiel do cieľa. Neskôr som sa pridával k účastníkom, ktorí neprišli v skupinkách, aby sme boli partia. Tam sa pridal ďalší rozmer, že som trasu mohol aj komentovať a povedať „spoluvandrovníkom“ veľa zaujímavostí o prostredí, cez ktoré práve prechádzali.
Budú sa k tebe môcť takýto zvedavci opäť pridať?
Účastníci vandrovky majú možnosť spustiť svoje vlastné Peer2Peer kampane, to znamená, že tímy aj jednotlivci si môžu cez web Karpatskej vandrovky vytvoriť vlastnú darcovskú kampaň. Na „štartovné” a podporu východného Slovenska sa im vyzbiera rodina, kamaráti, známi, ktokoľvek. No a vandrovníci, ktorí vyzbierajú najviac, dostanú za odmenu možnosť prejsť si vandrovku so mnou a dozvedieť sa veľa zaujímavostí o Volovských vrchoch a živote v nich.
Uvidia po ceste aj vzácne druhy vtákov či netopierov?
Vandrovka sa koná na jeseň, keď už nie je tak horúco, ale príroda utícha, čiže ten život zvierat určite nemožno pozorovať tak, ako napríklad na jar. Ale zbadať môžeme rôzne vtáky, plazy, obojživelníky… A človek nikdy nevie, čo mu les pripletie do cesty.
Tebe nedávno „priplietol“ do cesty veľký objav, keď si spozoroval nový vtáčí druh na Slovensku.
Áno, v Malej Fatre som spozoroval vtáka, akého som nikdy v živote nevidel. Vedel som, že pôjde o mimoriadny nález, ale musel som ho najprv zdokumentovať a overiť si informácie. V zložitom skalnom teréne som ich nasledoval a zistil, že zalietavajú do jaskynného otvoru, kde majú hniezdo. Ide o lastovičku skalnú a hniezdi najbližšie v rakúskych Alpách, čiže tento objav významne posúva severnú hranicu jej rozšírenia.
Ďakujeme za rozhovor.
Karpatská vandrovka je fyzická výzva v krásnej prírode. Karpatská nadácia ju organizuje od roku 2010, aby spojila ľudí so zmyslom pre dobrodružstvo a filantropiu. Každý účastník zaplatí štartovné v minimálnej výške 35 eur pre jednotlivca. Vyzbierané peniaze putujú do Fondu Máme radi východ a z neho ich nadácia použije na podporu projektov, ktoré robia z východného Slovenska lepšie miesto na život. Za 12 rokov sa vďaka vandrovníkom prerozdelilo už 75 688 eur medzi 55 skvelých projektov zameraných na stretávanie sa ľudí, nekomerčnú kultúru a tvorivosť či zdravý životný štýl. Najbližší ročník sa koná 17. septembra 2022. Registrovať sa môžete do 4. septembra, viac informácií a prihlasovací formulár nájdete TU.
