Podporený, motivovaný a kompetentný učiteľ či učiteľka môže kvalitne vzdelávať všetky deti, aj tie zo sociálne slabého prostredia alebo s dodatočnými potrebami. Preto sa na Slovensku potrebujeme zamerať práve na vzdelávanie a podporu učiteľov a na to, aby bolo toto povolanie dostatočne ohodnotené i atraktívne. Takto sa krok po kroku priblížime k inklúzii, bez ktorej neexistuje kvalitné vzdelávanie ani rešpektujúca a prosperujúca spoločnosť.
Aj o tom sa rozprávali odborníci na vzdelávanie zo Slovenska aj sveta na medzinárodnej konferencii Cesta vpred pre Slovensko, ktorú sme organizovali v spolupráci s UNICEF 4. a 5. decembra 2023 v Bratislave. Účastníci konferencie mali tiež možnosť dozvedieť sa o konkrétnych reformných snahách, ktoré Slovensko a iné krajiny v Európe podnikajú s cieľom dosiahnuť inkluzívne vzdelávanie pre všetky deti.
Ako povedala na konferencii Filomena Pereira, riaditeľka odboru špeciálneho vzdelávania na ministerstve školstva v Portugalsku: „Ak nie je vzdelávanie inkluzívne, nie je to vzdelávanie. Školy a učitelia musia vytvárať inkluzívne vzdelávacie prostredie a nájsť čo najlepšie stratégie, aby umožnili každému jedinečnému dieťaťu dosiahnuť svoj potenciál.“ Aby to školy dosiahli, potrebujú kvalifikovaných a kompetentných pedagógov, ktorým pomáhajú ďalší odborníci – psychológovia, logopédi, špeciálni pedagógovia a pod. Pretože, ako zdôraznila Filomena, všetci učitelia musia byť inkluzívni. Každý učiteľ by mal vedieť kvalitne vzdelávať každé dieťa. Práve v Portugalsku začali reformu špeciálneho školstva transformáciou špeciálnych škôl na centrá zdrojov (pozn. z angl. resource centres). Odborníci v týchto centrách poskytujú školenia a poradenstvo učiteľom, aby dokázali pracovať s deťmi s akýmikoľvek potrebami. Bol to dlhý proces, ktorý si vyžadoval investície a rozšírenie personálnych kapacít bývalých špeciálnych škôl pre ich novú úlohu.
Ako učiteľov v tomto procese podporiť?
Príkladom môže byť Základná škola s materskou školou M. R. Štefánika v Budimíri, ktorej riaditeľka Jana Bavoľárová spoločne s celým pedagogickým tímom vytvorila stratégiu zameranú na inklúziu, s dôrazom na to, aby bolo dieťa v centre pozornosti a učiteľ jeho partnerom. „U nás má každý učiteľ stanovené ciele, ktoré chce počas roka dosiahnuť – pre seba, pre svojich žiakov alebo konkrétneho žiaka a pre celú našu školskú komunitu. O týchto cieľoch sa počas roka rozprávame a spoločne hľadáme spôsoby ako ich dosiahnuť,“ vysvetlila na konferencii. Učitelia na tejto škole majú k dispozícii podporný tím zložený zo špeciálnych pedagógov, liečebného pedagóga, pomocného vychovávateľa, asistentov, školského psychológa, logopéda či kariérovej poradkyne.
„Potrebujeme zvýšiť spoločenskú atraktivitu učiteľského povolania, ale napríklad aj debyrokratizovať školstvo, a tým podporiť učiteľov v práci na sebarozvoji a profesijnom vzdelávaní, aby sa cítili schopní rozvíjať zručnosti všetkých detí a pristupovať k nim individuálne,“ pridal sa k téme aj Kálmán Petőcz, riaditeľ Sekcie národnostného a inkluzívneho vzdelávania Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Aby každé dieťa malo rovný prístup k inkluzívnemu a kvalitnému vzdelávaniu, každá krajina musí zaviesť relevantné politiky a zabezpečiť ich napĺňanie v praxi.
Prečo je inklúzia taká dôležitá a potrebná?
„Inkluzívne vzdelávanie je súčasťou širšej stratégie pre inkluzívny rozvoj s cieľom vytvoriť svet, v ktorom vládne mier, tolerancia, sociálna spravodlivosť a v ktorom sú zdroje využívané udržateľným spôsobom, zabezpečujúc základné potreby a práva všetkých,” povedala Regina De Dominicis, regionálna riaditeľka UNICEF ECARO, prostredníctvom online pripojenia.
Problém segregácie detí s dodatočnými vzdelávacími potrebami je na Slovensku rozsiahly. Podľa prieskumov je len 7,2 % detí so zdravotným znevýhodním alebo intelektovým nadaním na Slovensku vzdelávaných v bežných školách (ZDROJ: CVTI).
Vladimír Šucha, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, pripomenul, že inklúzia je tiež dôležitou súčasťou koncepcie pre ekonomickú prosperitu s názvom 3T prístup. Tento prístup je založený na talente, technológii a tolerancii.
Aké sú najväčšie výzvy v zavádzaní inklúzie na Slovensku?
Podľa Moniky Fričovej, riaditeľky Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením, sú najväčšími výzvami financovanie, dostupnosť centier poradenstva a prevencie, personálne kapacity, ale aj dôvera v inklúziu. Veľkou výzvou sú tiež hodnoty a postoje učiteľov. Podľa prieskumu iniciatívy To dá rozum viac ako polovica učiteľov na Slovensku si myslí, že deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami by sa mali vzdelávať v špeciálnych školách. Preto naša spoločnosť potrebuje pracovať na tom, aby sme prekonali sami seba a prispôsobili svoje konanie iným a nie, aby sa iní prispôsobovali nám. Až vtedy pochopíme inklúziu a otvoríme sa jej.
Prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve je kľúčový
Inklúzia by sa nemala začínať až na základnej škole. Mala by začať hneď po narodení dieťaťa, resp. hneď ako je možné identifikovať zdravotné znevýhodnenie dieťaťa, či už je to počas tehotenstva alebo v ranom detstve. Aj preto sa konferencia venovala tiež intervencii v ranom detstve či rovnému prístupu k vzdelávaniu v ranom detstve. V prípade rizikového vývinu dieťaťa, ktorý môže vyplývať zo socio-ekonomických alebo zdravotných dôvodov, je dôležitá podpora rodín v ich domácom prostredí.
„Rizikový vývin detí potrebujeme zachytiť čo najskôr, aby mali šancu dostať patričnú podporu a starostlivosť, vďaka ktorej majú nádej na čo najplnohodnotnejší život. Preto je potrebné budovať relevantné kompetencie všetkých odborníkov, ktorí prichádzajú do kontaktu s rodinou prvé dni a roky života dieťaťa, a teda aj pediatrov a zdravotníckeho personálu. A samozrejme je nevyhnutné, aby služby inkluzívneho vzdelávania a starostlivosti o deti v ranom veku boli univerzálne dostupné, a to najmä deťom so znevýhodnením. A aby boli lepšie prepojené, založené na dátach a adekvátne i trvalo financované zo štátneho rozpočtu,“ doplnila Veronika Miškech Fričová, programová riaditeľka Karpatskej nadácie.
Na konferencii vystúpili odborníci a tvorcovia politík zo Švajčiarska, Belgicka, Portugalska, Grécka, Srbska, Bulharska, USA, Česka, ale aj zo Slovenska. Všetci spoločne diskutovali o potrebe zavádzania inklúzie do praxe a o tom, ako ju do slovenských škôl a iných inštitúcií zaviesť. Zhodli sa, že inklúzia nie je stav, je to cesta. A vybrali sme sa na ňu nielen preto, aby sme deťom zabezpečili základné ľudské práva, ale aby sme spoločne tvorili rešpektujúcu, bohatú, silnú a rozmanitú spoločnosť.
Za všetky fotografie ďakujeme Barbora Solar.
