Lucia Gomolák dáva deťom z chudobných rómskych osád tri dôležité veci – čas, priestor a pozornosť. V jej školskom FIE klube sa deti učia samostatne premýšľať, porozumieť svetu okolo seba, nachádzať riešenia a robiť rozhodnutia. FIE je skratka pre metódu Feuersteinového inštrumentálneho obohacovania, keď lektor cez pracovné nástroje pomáha svojmu žiakovi rozvíjať schopnosť myslieť a učiť sa. S Luciou sme sa rozprávali o tom, ako to funguje, ako metóda FIE ovplyvnila súkromný život a že rómske deti sú veľmi zvedavé a snové.
Ako funguje FIE?
Táto metóda veľmi pomáha deťom z chudobných rómskych komunít, deťom so špeciálnou poruchou učenia, deťom s downovým syndrómom, ale aj dospelým, napríklad, po úraze mozgu. Cez rôzne inštrumenty – pracovné listy aj pomôcky – sa učia myslieť, samostatne pracovať a rozhodovať sa. Lektor zohráva úlohu sprostredkovateľa, to znamená, že sleduje, povzbudzuje i motivuje žiaka a dáva mu priestor na dokončenie úlohy vlastným tempom. Samotné motto metódy znie: „Nechajte ma chvíľu, ja si to rozmyslím.“ Čiže ja deťom sprostredkujem informáciu a ďalej ich nechám, nech svojím tempom pracujú sami. Ak si nevedia poradiť, vstupujem do procesu otázkami, ktorými ich nabádam, aby premýšľali a hľadali riešenia. Čiže miesto odpovedí áno/nie im kladiem ďalšie otázky, aby boli nútené samostatne premýšľať.
Aké otázky im kladiete?
Napríklad, pri spájaní bodov začíname otázkou „Čo vidíte?“ A deti odpovedajú rôzne: „Je to chlapec, chlapec premýšľa, premýšľa nad niečím, možno nad sebou…“ Pokračujem otázkami typu: „Prečo premýšľa nad sebou?“ a deti postupne rozvíjajú ich myšlienku a často je táto myšlienka prepojená s reálnym životom či udalosťami, ktoré sa im dejú. Takto často vieme odhaliť aj ich emočný svet. Často sa pýtam tiež na postup, akým pracujú, ako sa pri tom cítili, či úlohu dokončili, ak nie, tak prečo. Či sa im aj v bežnom živote stáva, že veci často nedokončia. Úlohou FIE je prepájať úlohy z pracovných listov s bežným životom, aby deti nadobudnuté schopnosti vedeli aplikovať mimo klubu a aby rozumeli súvislostiam. Pri riešeniach sa tiež často stretávajú s tým, že urobia chybu. A to je dôležité, pretože rómske deti sa boja chybovať. Radšej neurobia nič. Aj preto na začiatku dostanú gumu, aby sa učili, že chyby robíme, ale vieme ich napraviť. Postupne im gumu beriem, aby sa učili robiť menej chýb a viac premýšľali. Vďaka tomu sa im rozvíja aj zdravé sebavedomie, komunikácia a práca v tíme, keďže pracujeme v skupinách.
Čiže FIE rozvíja mäkké zručnosti, veľmi dôležité pre život v 21. storočí?
Určite áno, cez cvičenia sa učia sústrediť, zlepšujú si slovnú zásobu, abstraktné myslenie. Ale rovnako rastie ich záujem o učenie, sú zvedaví, dokážu lepšie kontrolovať svoju impulzívnosť či nervozitu, učia sa sústrediť, čo je ťažký oriešok.
Prečo?
Pretože deti z chudobného prostredia sa často nevedia sústrediť. Vidieť to na úlohách zameraných na orientáciu. Je pre nich náročné ukázať, ktorá ruka je pravá/ľavá, kde je hore/dole, vnútri/vonku a podobne, ale nie preto, že by to nevedeli, ale sú jednoducho nesústredené. Tak ich nabádam cez rôzne aktivity (sedíme v kruhu a dvíhame pravú ruku, chytíme sa pravou rukou ľavého kolena a pod.). Alebo veľa kreslíme a maľujeme, keďže to ich baví. Napríklad, nakreslíme si veľkú mapu Slovenska a deti sa učia nielen to, kde sa niektoré mestá nachádzajú, ale aj ako sa na mape orientovať. Minule si na veľký papier cez kreslenie a maľovanie plánovali letný tábor, ktorý chystáme.
Čiže túto metódu používate aj mimo výučby?
Áno, to je jeden z jej cieľov – aplikovať metódu do bežných činností. Deti sa takto učia tiež plánovať či pracovať v tíme, keď sa v skupinkách dohadujú, kde pôjdeme na tábor, čo budeme jesť, aké aktivity podnikneme, čo si potrebujeme zabaliť a pod. V komunitnom centre máme tiež kuchyňu a veľakrát s deťmi varíme či pečieme. Predchádza tomu spoločné plánovanie – čo budeme piecť, čo budeme potrebovať. Deti ma často prekvapia, že recepty dobre ovládajú už z domu.
Ako vás rómske deti vedia ešte prekvapiť?
Že už v tomto veku premýšľajú o svojom živote, že veľakrát dokončia úlohu s prehľadom, že si navzájom pomáhajú a vedia sa jeden o druhého oprieť. Ale ako všetky deti, aj tieto vedia prekvapiť tiež negatívne, keď napríklad, nechcú dokončiť úlohu, lebo na pracovnom liste nič nevidia a podobne. Snažím sa pýtať Prečo? A či sa im to už stalo, že niekedy niečo začali a nedokončili? Niekedy sa dieťa otvorí, no v kolektíve sa častokrát hanbí a nepovie nič, čiže táto metóda je vhodná aj na individuálnu prácu s dieťaťom. My máme dva kluby, v každom je 10 až 12 žiakov, čiže nevieme s nimi pracovať individuálne. Do klubu by veľmi chceli chodiť aj iné deti, ale, žiaľ, chýbajú lektori či komunitní pracovníci.
Aké sú vaše rómske deti?
Majú veľa snov a chcú v živote niečo dokázať. Veľakrát vnímam, že som pre nich vzorom, zaujíma ich môj život. Celkovo sú veľmi zvedavé a veľa sa pýtajú. Radi sa učia. Ale je potrebné s nimi veľa pracovať a nasmerovať ich, aby sa výučby držali nielen rok či dva. Je to ešte dlhá a náročná cesta, v ktorej dôležitú úlohu nezohrávajú len lektori, ale aj rodičia. Aj preto ich z času na čas navštevujem a motivujem, že ich deti sú skvelé, že je dôležité, že k nám chodia a že ich pustia. Rodičia sa o deti veľmi boja, čiže sa stalo, že svoje dieťa do klubu nepustili, pretože sa z neho raz vrátilo domov neskoro.
Ovplyvnila nejako FIE metóda a samotné deti váš život či myslenie?
Áno, určite. Pri svojich deťoch síce pracovné listy nepoužívam, ale vďaka FIE som s nimi začala rešpektujúcejšie komunikovať. Menej hodnotím, veľa sa pýtam, počúvam a nechávam im čas na premyslenie. Rómske deti ma zasa inšpirujú svojou fantáziou a tým, ako premýšľajú. Pre nich sú dôležité veci, nad ktorými sa my ani nepozastavíme. Pre nich je veľká vec ísť na zmrzlinu či na obyčajnú prechádzku. Nepamätám si, kedy by ma moje dieťa volalo na obyčajnú prechádzku a tak nesmierne by sa z toho tešilo. Rómske deti majú naozaj veľkú radosť z jednoduchých vecí.
Ďakujeme za rozhovor.
Foto: archív Lucie Gomolák
Lucia Gomolák
Vyštudovala Predškolskú elementárnu pedagogiku znevýhodnených skupín, pracuje v ETP Slovensko ako lektorka FIE a komunitná pracovníčka s deťmi v predškolskom veku v Starej Ľubovni – v Podsadku. Ako lektorka FIE pracuje s deťmi od 8 do 12 rokov, od septembra začne túto metódu používať aj pri deťoch raného veku.
Karpatská nadácia cez svoj Program rozvoja rómskych komunít finančne podporuje aktivity ETP Slovensko, medzi nimi aj štyri FIE školské kluby – vo Veľkej Ide, v Rankovciach, na Luníku IX a v Starej Ľubovni – Podsadku.
