Na štart Karpatskej vandrovky (21. 9. 2024) sa postavilo 253 účastníkov, medzi nimi turisti, ultrabežci, partie kamarátov či nevidiaci vandrovníci so sprievodcami. Všetci tak prispeli na dobrú vec. Do fondu Máme radi východ sa vyzbieralo 10 000 eur, ktoré sa použijú na verejnoprospešné aktivity v regióne. Vandrovka oslávila 15 rokov a atmosféra na štarte aj v cieli bola výnimočná.
Jediný na Slovensku?
„Na Slovensku existuje množstvo turistických pochodov, ale nie sú darcovské a veľa darcovských behov, ale tie nie sú pochody,“ hovorí riaditeľka Karpatskej nadácie Laura Dittel, ktorá pred 15 rokmi vandrovku začala organizovať. Cieľom bolo vytvoriť niečo jedinečné, dobrodružné a najmä prospešné. Inšpiráciu našla v úspešnom pochode v zahraničí. „Naša škótska partnerská organizácia už roky organizovala podobné podujatie, tak sme sa tam boli pozrieť a podučiť. Pravdaže vandrovku sme prispôsobili našim podmienkam a výsledkom je akcia, kde sa stretnú partie dobre naladených ľudí, prechádzame nádhernou prírodou Karpát, cestou si dáme pivo a v cieli pri dobrej hudbe si oddýchneme a zdieľame zážitky z cesty,“ opisuje Laura, ktorá tento rok presne v deň vandrovky oslávila narodeniny. „Vďaka tomu som si to užila dvojnásobne. Prešla som si 25 km, vyzbierala som vysokú sumu peňazí od mojich podporovateľov a strávila som skvelý čas s priateľmi – spoluvandrovníkmi, s ktorými sa už tak často nevídam.“
Namiesto darčekov pre seba chcela podporiť iných
Laura využila možnosť vytvoriť si darcovskú kampaň a poprosila tak svoje okolie, aby jej miesto narodeninových darčekov prispeli na výzvu. Vyzbierané peniaze sa pridajú k celkovému výťažku vandrovky. Takúto výzvu si otvoril aj vandrovkový fanúšik, ultrabežec a organizátor trajlových behov Belo Spišák: „Dal som si skromnejší cieľ, a to sumu 300 eur, ale vďaka kamarátom sme ju prekročili. Som rád, že aj takto môžem pomôcť východu a vandrovke prajem, aby tu bola minimálne ďalších 15 rokov. Ja som vandroval 3-krát a už teraz sa teším na ďalší ročník.“
50 km prebehli za 6,5 hodín
A hoci Laura Dittel hovorí, že na vandrovke sa nesúťaží, každý rok si ju v pomerne rýchlom tempe prebehne niekoľko bežcov. Ako prví do cieľa došli Matúš Bednár (6:30:43) a Tomáš Somorovský (6:30:51). Obaja sa zhodli, že to bolo pre nich veľmi výživné a užili si najmä výhľady a východ slnka, ktorý zažili asi 5 km od štartu v Štóse. (Rozhovor s Tomášom Somorovským z roku 2023 čítajte TU.)
Na túru môžete ísť kedykoľvek, ale na vandrovku len raz za rok
Na vandrovku sa každý rok pridávajú aj štvornohí parťáci. Psica Auróra robila spoločnosť Andrei Nine Gašparovičovej: „Dobročinnosť je hlavný dôvod, prečo som na vandrovku šla. Na túru môže ísť človek kedykoľvek, ale ísť sa prejsť do prírody a pomôcť tak organizáciám na východnom Slovensku, aby mohli región rozvíjať – tak to je veľmi pekný aspekt celého tohto podujatia.“
Aké to je sprevádzať na vandrovke nevidiacich kamarátov?
Azda najkrajším a najinšpiratívnejším momentom vandrovky bolo stretnúť na trati tím Da Potmehoodz. Tvorila ho naša kolegyňa Žofia Teplická s manželom Peťom a sprevádzali dvoch nevidiacich kamarátov – Danku a Mareka Mackovcov.
„Už tradične sme skončili ako posledný tím v cieli, čiže sme si udržali tradíciu. Ale vôbec nám to nevadí, pretože sme mali celý čas skvelú náladu, cítili sme podporu od všetkých vandrovníkov na trase. Byť sprievodcom nevidiaceho je úžasná skúsenosť, pretože mi to zakaždým dáva možnosť vnímať celú trasu inak. Človek sa musí intenzívne sústrediť na to, kam ide a zároveň vznikajú vtipné situácie, ako keď sme zašli na vyhliadku Loreley a Danka s Marekom nás poprosili, nech opíšeme, čo vidíme. Tak sme so smiechom opakovali, že stromy a kopce. A som hrdá na to, že sme sa nevzdali,“ hovorí Žofka. Jej parťáčka Danka cíti trasu v nohách aj niekoľko dní po vandrovke: „Trasa nebola ani ľahká, ani príliš náročná, čiže taká akurát. Páčila sa mi tá podporujúca atmosféra nielen v našej skupine, ale medzi všetkými, ktorých sme stretli. A veľmi ma baví takto pomáhať a podporiť projekty na východe.“
Trochu lezenia na trase?
Svojich rodičov na 25-km trati sprevádzal aj 11-ročný Miško a úspešne došiel až do cieľa. A hoci trasa bola pre neho pomerne dlhá a dosť ho boleli nohy, niečoho sa mu predsa len málilo: „Dobré to bolo, určite chcem ísť aj budúci rok, ale chcel by som ešte viac dobrodružstva, napríklad, keby sme aj liezli.“
Karpatská vandrovka ako teambuilding
Dôležitým aspektom vandrovky je zapojenie firemných partnerov, a teda firiem, ktoré vandrovku finančne sponzorujú a zároveň zaplatia ako teambuilding pre svojich zamestnancov. Tento rok nás takto podporili Ness Košice a U. S. Steel Košice. Len vďaka takýmto partnerom podujatia môžeme vandrovku každoročne prinášať.
„Cesta po slnečných chodníkoch od Eriky po Čičky bola veľmi obohacujúca. Kombinácia fyzickej výzvy, úžasného jedla na trase a vedomia, že prispievate k zlepšeniu života v regióne, robí z tejto akcie niečo naozaj výnimočné. Tento pochod, ktorý spája šport s filantropiou, nám dal možnosť lepšie sa spoznať, prekonávať vlastné hranice a posilnil tímového ducha. Je úžasné, že sme mohli nielen podporiť dobrú vec, ale aj zažiť čistú radosť z putovania a nádhernej krajiny. Karpatskej vandrovke k 15. narodeninám prajem do budúcna stále také krásne množstvo vandrujúcich a nádherné počasie, ako sme si tento rok mohli užiť.“
„Bolo nám super, počasie bolo perfektné a šlo sa veľmi dobre. Celý čas sme sa držali pokope, zhovárali sa a lepšie sa medzi sebou spoznali. Prostredie bolo nádherné a ďakujeme za skvelú organizáciu, dúfam, že sa tu vidíme aj budúci rok.“
Prečo by mal niekto robiť niečo len tak, zadarmo?
„Myslím si, že je potrebné robiť veci len tak, bez toho, aby sme za to niečo chceli. V tejto dobe, ktorú momentálne žijeme, je potrebné si pripomínať, že dobro treba robiť, treba ho podporovať a nie všetko musí byť za odmenu. Alebo že to nemusí byť finančná odmena, pretože aj to, že sme strávili pekný deň, spoznali nových ľudí a peniaze idú na dobrý účel – je veľká odmena,“ hovorí dobrovoľníčka Petra Fredricks, ktorá mala na starosti check-in vandrovníkov v cieli. Okrem Petry nám pomáhalo ďalších 19 skvelých dobrovoľníkov, ktorým veľmi pekne ďakujeme.
A pri ďakovaní ostaneme
Tento rok sme vandrovníkov a vandrovníčky obdarili extra porciou pochutín a darčekov, a za to všetko ďakujeme našim produktovým partnerom.
Ďakujeme aj mediálnym partnerom Radio_FM, MTHIKER.sk, hiking.sk, Turistika na Slovensku a Relax magazin, že správu o Karpatskej vandrovke posielali do sveta.
Už teraz sa tešíme na budúci ročník.
Za fotografie na štarte a trase ďakujeme: Martin Krestián Documentary Za fotografie v cieli ďakujeme: František Adamčík
