Slovenskí stredoškoláci, ale aj mnohí vysokoškoláci sa často sťažujú na málo možností praxe počas štúdia. Výsledkom sú neskúsení a ustráchaní absolventi, do ktorých musí zamestnávateľ investovať mnoho času aj energie. A nielen to. Študenti stredných škôl často nevedia, čo by chceli v budúcnosti robiť, ako si vybrať vysokú školu, či sa vôbec oplatí ostať žiť a pracovať na Slovensku. Preto vznikla akadémia I AMbitious.
Založili ju tri kamarátky počas strednej školy. Za 4 roky z malého projektu pre spolužiakov vytvorili nadupanú vzdelávaciu aktivitu, ktorá stredoškolákom umožní pracovať na projektoch priamo v neziskovej organizácii, v samosprávnom kraji či krajskom meste, v súkromnej firme a na tvorbe svojho vlastného projektu. Nejde však o kvázi projekty na papieri, ale o reálne ambiciózne riešenia, ako napríklad osadenie elektro nabíjacích staníc v trnavskom regióne, produktové nápady pre firmu Slido či lokálna moderná televízia Square TV. V rámci I AMbitious tak vznikli reálne projekty pre komunity, samosprávne kraje, firmy či samotných študentov, ktoré pozitívne ovplyvňujú regióny a Slovensko. Ako sa to dievčatám podarilo? Prečítajte si v rozhovore so spoluzakladateľkou a autorkou nápadu Teréziou Dominikou Lukáčovou.
Ako sa to stane, že stredoškoláčka založí vlastnú a úspešnú akadémiu?
Bola som dobrá žiačka, ale v ničom som nevynikala a nemala som vyšpecifikovaný smer, ktorým sa chcem uberať. Zapájala som sa do všetkých mimoškolských aktivít, tvorila som vlastné nápady, avšak možností na realizáciu v tom čase nebolo veľa. Rozhodla som sa prihlásiť na polročný vzdelávací pobyt v Dánsku, študovala som na druhom najlepšom gymnáziu v meste Silkeborg. Dánsky systém vzdelávania ma úplne nadchol a keď som sa vrátila domov, začala som premýšľať, prečo to u nás nefunguje rovnako. Začala som googliť rôzne neformálne vzdelávacie programy a inštitúcie, ktoré to robia podobne ako v Dánsku. Našla som LEAF aj Nexteriu a prihlásila sa do ich programov. Získala som tam mnoho skúseností, a tak som sa rozhodla založiť I AMbitious.
Aký je dánsky systém vzdelávania?
Kreatívnejší, zážitkovejší, interaktívnejší v porovnaní s tým naším. S profesormi sme mali veľmi priame, partnerské až priateľské vzťahy. Vyučujúci tak vedel pristupovať k študentovi personalizovanejšie, vyzdvihovať jeho silné stránky, rozvíjať ich. Hodiny trvali 90 minút, vďaka čomu mal profesor priestor na aktivity a prácu so študentmi. Na hodiny sme sa museli pripravovať vopred. Doma sme si naštudovali materiály z internetu, aby sme mali predstavu, čo budeme preberať. Prvých 15 minút hodiny si s nami profesor prešiel text, vysvetlil nám ho, dal nám intro do látky, ktorú ideme preberať, potom sme diskutovali v menších skupinách o tom, čo sme čítali, čo sú pre nás kľúčové informácie. V skupinách sme potom riešili zadanie (krátky projekt) súvisiace s témou, na konci hodiny sme sa všetci spojili, prezentovali svoje zadania, diskutovali sme o tom. Profesor bol skôr v roli facilitátora, ktorý nás viedol, aby sme učivu porozumeli, ale aby sme na to prišli sami. Vďaka tomu sme vedeli, prečo sa látku učíme, na čo nám to v budúcnosti bude, na čo to nadväzuje a zároveň sme nadobúdali zručnosti 21. storočia – práca v tíme, schopnosť argumentovať, kriticky myslieť, kreatívne pracovať. Počas štúdia sme tvorili veľa semestrálnych projektov, štúdium bolo medzipredmetové, vedeli sme, že látka z dejepisu súvisí s geografiou a podobne. Po škole fungovali rôzne krúžky a veľa času po škole sme trávili komunitne. Profesori sedeli spolu so študentmi na lavičke, častokrát prichádzali aj rodičia, zhovárali sa a škola fungovala ako veľká komunita.
Máme nulovú toleranciu k sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu
V Karpatskej nadácii máme nulovú toleranciu k akémukoľvek sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu. Je pre nás dôležité, aby sme pre ľudí v zraniteľnej situácii, ktorým pomáhame, spoločne vytvárali bezpečné prostredie a predchádzali akýmkoľvek formám zneužívania, vrátane sexuálneho.
Otvárame grant. program Máme radi východ 2024, prerozdelíme 12 000 eur
V grantovom programe Máme radi východ podporíme kreatívne, zážitkové a praktické projekty, ktoré prispievajú k zdravému životnému štýlu, neformálnej kultúre a zlepšovaniu života v obciach i mestách.
Čiže si kúsok Dánska chcela preniesť na Slovensko práve cez I AMbitious?
Máme dve možnosti. Buď zo Slovenska odídeme, alebo tu prinesieme nové nápady. Inšpiratívni ľudia z neziskových organizácií na Slovensku mi ukázali, že nemusím ísť do zahraničia, že aj tu sa deje veľa úžasných vecí. A zároveň som si vďaka tejto akadémii uvedomila, čo chcem naozaj robiť – snažiť sa aspoň trochu inovovať vzdelávanie na Slovensku. A takúto možnosť by mohli mať raz všetci stredoškoláci, v každom regióne. Preto sme založili I AMbitious.
Ako ste to urobili?
V prvom rade sme sa dali dokopy tri kamarátky – Sofia Kohútová, Veronika Kováčiková a ja. Na začiatku sme ešte nemali predstavu, ako to uchopíme, ale mali sme myšlienku a koncept, aby program bol komplexný. S ním sme potom zašli za ľuďmi z Nexterie, ktorí nám veľmi pomohli. Prvé štyri roky sme na tomto projekte pracovali dobrovoľne a mali sme šťastie, že všetci nám veľmi pomáhali a robili to pro bono, lebo tomu verili. Keď niečo má zmysel a robíte to s láskou a nadšene, tak sa vám to vráti. Nám sa to vrátilo v podobe, že program sa vďaka pomoci všetkých naokolo vyprofiloval do kvalitnej akadémie, ktorá spolupracuje s profesionálmi a dáva im zmysel rozvíjať budúcu generáciu mladých ľudí.
Ako si máme predstaviť akadémiu I AMbitious?
Je to neformálny vzdelávací program, ktorý rozvíja študentov, pomáha im sa nájsť, rozvíja ich zručnosti 21. storočia, dopĺňa formálne vzdelávanie. Sme si vedomí toho, že nezmeníme svet a že nemôžeme suplovať formálne vzdelávanie. I AMbitious je doplnok pre študentov, ktorí chcú robiť niečo viac. Chceme, aby získali prax, lebo to mladým ľuďom na Slovensku veľmi chýba. Prax získajú v neziskovom, verejnom aj súkromnom sektore. Spoznajú organizácie a ľudí, ktorí zmenu tvoria dlhodobo. Môžu sa od nich veľa naučiť a zároveň ich nasledovať, ak by chceli. Mnohí naši absolventi prišli na to, že práca v neziskovom sektore ich napĺňa. Niektorí pôjdu naopak cestou verejného či súkromného sektoru, ale možno budú zastávať dôležité pozície, z ktorých môžu ovplyvniť aj neziskový sektor. Program I AMbitious nie je len o jednotlivcoch, je o tímovej práci, komunitnom myslení, o lepšej budúcnosti, ku ktorej môžeme dôjsť krok po kroku. Študenti sa u nás formujú, prichádzajú s novými nápadmi, na to, kým sú, čo ich napĺňa, čo chcú naozaj robiť a aké sú na to na Slovensku či v daných regiónoch podmienky.
Ako program funguje?
Akadémia trvá od septembra do septembra. Na začiatku študenti absolvujú trojdňový camp v prírode, kde sa spoznajú, musia prekročiť svoju komfortnú zónu, ale zažijú aj veľa zábavy a mnoho sebarozvojových aktivít. Jednou z nich je pevnosť Vršatec (podľa minuloročného miesta kempu). Aktivita trvá 4 hodiny a je zavŕšená tým, že študenti v skupinkách idú so zaviazanými očami v noci, v tme po lese a vidí len jeden, ktorý ich vedie. Študenti takto kráčajú aj hodinu, nevedia kto ich vedie, kde ich vezme, terén nie je jednoduchý, čiže sa musia ozaj spoliehať na niekoho iného a počas toho sami uvažujú nad tým, čo sa deje, čo im beží hlavou. Po campe už nasleduje ročné vzdelávanie – každý piatok workshop, počas celého roka mentoringy, doplnkové diskusie, debaty, komunitné aktivity a práca na štyroch projektoch.
Akých projektoch?
Študenti tvoria štyri reálne projekty. Jeden s neziskovou organizáciou, ten ovplyvňuje nejakú skupinu ľudí/komunitu. Študenti tak zistia, ako funguje neziskový sektor, ale zároveň niekomu pomôžu, možno odbúrajú predsudky a prehĺbia svoje morálne hodnoty. Príkladom je minulý ročník, keď pomáhali rómskym komunitám v trenčianskom regióne aklimatizovať sa po pandémii. Doučovali deti, pripravovali pre nich aktivity, ako sa rozvíjať, ako sa motivovať po dlhom covidom období a dištančnej výučbe. Pomohli konkrétnej organizácii, ktorá sa venuje rómskym komunitám, vytvorili vlastný projekt, metodológiu a potom v praxi s deťmi pracovali. Úžasné je, že s nimi pracujú dodnes. Navnadili sa na to, aké je to dobrovoľníčiť. Mali z toho dobrý pocit, mnohí prišli na to, že chcú v živote takto pomáhať. Druhý projekt je pre samosprávny kraj. V tomto prípade pracujú so zadaním, nie s cieľovou skupinou. Minulý rok študenti rozvíjali projekt Zelená župa pre Trnavský samosprávny kraj. Tomuto projektu sa župa venovala zopár rokov, teraz prišli k bodu, že chcú stavať elektro nabíjacie stanice a chcú projekt rozvíjať. Jedna skupina našich študentov sa venovala analýze, na základe katastra a dokumentov od župy definovali, kde by mohli tieto stanice stáť, robili veľký prieskum o celkovom počte, o tom ako obyvatelia vnímajú elektro a enviro témy, pripravili analýzu trhu. Druhá skupina sa zamerala na tvorbu marketingovej stratégie projektu Zelená župa – tvorba webu, aplikácií, inovácií sociálnych sietí, vytvorili ambasádorský program mladých ľudí, prostredníctvom ktorého prezentovali eko témy. Ďalšia skupina sa zamerala na tvorbu zelených tém ohľadom verejného priestoru a stredných škôl, napríklad zelené strechy slúžiace ako zelené záhrady.
Tretí projekt je pre súkromnú firmu?
Áno. Napríklad, minulý rok študenti pracovali na projekte pre Slido. Zadanie znelo – zničte aktuálne Slido a vytvorte lepší produkt. Naši študenti hľadali problémy aktuálnej verzie ich produktu, robili analýzu trhu, potrieb, následne implementovali rôzne zmeny, pracovali s produktovým tímom spoločnosti Slido, zároveň aj s našimi externými mentormi a po troch mesiacoch prezentovali svoje riešenia pred firmou. Generálny riaditeľ Peter Komorný bol nadšený z ich nápadov a siedmim študentom ponúkol stáž. Vďaka nej môžu svoje riešenia implementovať v praxi priamo vo firme, získavajú tak nové skúsenosti i príležitosti a možno po škole v tejto firme dostanú aj pracovnú ponuku.
Čiže ich nápady sa naozaj využívajú v praxi.
Áno. Nie hneď a všetky, ale napr. trnavská župa nám už avizovala, že idú stavať elektro nabíjacie stanice podľa projektu našich študentov. Niektoré marketingové stratégie – posty, grafiky boli aplikované hneď. Niekedy sú firmy či organizácie skeptické a neveria, že by im stredoškoláci mohli pomôcť. Na konci sú nadšení a ich projekty používajú v praxi. Mladým ľuďom je potrebné dávať priestor, aby mohli ukázať, čo vedia, čo ich baví a výsledky budú skvelé. Navzájom sa tak obe strany vedia obohatiť – organizácie ukážu, čomu sa venujú a navnadia pre ich myšlienku mladých a inovatívnych ľudí. Študenti získavajú množstvo skúseností a reálny príklad praxe. Aby som nezabudla, štvrtý projekt je vlastný projekt každého študenta, na ktorom pracuje počas celého roka.
Ako sa študenti môžu prihlásiť do I AMbitious Academy?
Prvým kolom je vypísanie a poslanie prihlášky na našom webe www.iambitious.sk. Potom nasleduje druhé kolo, to je pohovor s tímom, mentormi a absolventmi. Uchádzači, ktorí postúpia do tretieho kola, v skupinách cez ZOOM riešia zadanie zamerané na krízový manažment. Do akadémie nakoniec vyberieme 30 stredoškolákov do každého kraja.
Vďaka trom kolám vieme zistiť, že sú šikovní, motivovaní a že to naozaj chcú robiť. Naším cieľom je ich v tom podporiť, ponúknuť im zručnosti, ktoré potrebujú, prepájať ich s inštitúciami, chceme z nich vychovávať ľudí, ktorí sú etickí a angažovaní zároveň. Morálna cesta je veľmi silný element, na ktorom si zakladáme.
Doteraz ste fungovali len na západe Slovenska. Prvýkrát, s pomocou Karpatskej nadácie, otvárate akadémiu v Košiciach.
Áno, vnímali sme, že v ostatných regiónoch je oveľa menej možností ako, napríklad, v Bratislave, a preto program od začiatku funguje priamo v jednotlivých regiónoch a nie celoplošne pre celé Slovensko. Naším cieľom je, aby akadémia fungovala v každom regióne a veľmi nás potešila ponuka od Karpatskej nadácie, že nám už tento rok pomôže otvoriť „pobočku“ v Košiciach. No a časom máme v pláne vytvoriť aj skrátenú online verziu štúdia.
Držíme vám palce a ďakujem za rozhovor!
Prihlasovanie do aktuálneho ročníka I AMbitious je spustené. Prihlášku a viac informácií nájdete na www.iambitious.sk.
Gabriela Krestián Kuchárová
