Študenti sociálnej práce a ošetrovateľstva častokrát nevedia, aké úlohy ich čakajú v teréne. Čo všetko to zahŕňa nielen fyzicky, ale aj emocionálne, keďže častokrát pracujú s marginalizovanými komunitami. Aj preto v rámci nášho Programu rozvoja rómskych komunít organizujeme 10-dňovú stáž práve pre týchto študentov. A aby sme ich nehodili rovno do vody, absolvovali sme s nimi ešte pred tým 3-dňové stretnutie plné konkrétnych a užitočných informácií i podnetov od ľudí, ktorí v komunitách pracujú roky. Udialo sa to na Sigorde od 17. do 19. júna 2022 a študentka 2. ročníka UPJŠ Košice Monika Demeterová krásne zhrnula, ako to celé dopadlo.
„Organizátori školenia z Karpatskej nadácie nás mohli len tak hodiť do vody zvanej stáž, nech v nej plávame sami a získavame skúsenosti iba vlastnou praxou. No už v priebehu, a tiež po ukončení školenia, nám bolo všetkým jasné, že toto je oveľa lepšia cesta. Vďaka lektorom a ich témam nám dali komplexný pohľad, informácie, ktoré sú neoceniteľné a len tak by sme sa k nim nedostali. Sme radi, že naše spoločné tri dni mali zmysel a veríme, že to, čo sme mali možnosť prijať a pochopiť, využijeme nielen na 10-dňovej stáži, ktorá nás už o pár dní čaká, ale aj v celej svojej profesnej kariére – v každodennom kontakte s klientmi. Okrem toho sa na školení vytvorili aj priateľstvá a kontakty nielen medzi nami študentmi, ale aj s pracovníkmi Karpatskej nadácie, ktoré možno v budúcnosti využijeme.
Hneď pri prvých prezentovaných témach súvisiacich s históriou Rómov a ich jazykom sme ostali prekvapení, keď sme sa dozvedeli, že v rómčine neexistuje slovo budúcnosť a že Rómovia žijú minulosťou a prítomnosťou. Už tu sa začalo lámať to, ako poniektorí z nás dovtedy vnímali rómsku komunitu. Začali sme chápať, že mnohí Rómovia skutočne žijú iba pre prítomnosť a budúcnosťou sa zaoberajú iba minimálne. Uvedomili sme si, prečo a čím sú odlišné svety strednej a najnižšej chudobnej vrstvy. A prečo je také ťažké, až takmer nemožné, dostať sa do vyššej vrstvy.
Otázka Alexandra Mušinku, či dostávame odpovede na všetky otázky, nás posunula do hlbšieho chápania. Navonok sa zdá, že ak položíme napríklad otázku: „Boli ste v období svojho detstva týraní?“ a dostaneme odpoveď „Nie“, že to postačuje. Ale nie vždy je to tak. Ten, kto sa pýta, tým môže myslieť niečo úplne iné. Niečo, čo v otázke nie je obsiahnuté. Pýtajúci sa má svoj pohľad, svoje vnímanie a odpovedajúci odpovedá cez vlastnú kultúru, vlastné vnímanie, ktoré je často odlišné. V jednej kultúre môže byť týraním myslené niečo iné ako v druhej.
Načo bolo toto zamyslenie dobré? Aby sme pochopili, že keď v rómskej komunite niečo funguje ináč, neznamená, že to je zlé, je to proste len iné. Je to odlišná kultúra a vnímať Rómov je potrebné práve cez ich kultúru. Cez ich históriu a kultúrnu antropológiu.
Ďalšou veľmi prínosnou vecou bolo uvedomenie, ako súvisí sociálny status a prejavy typické pre tú ktorú vrstvu. A tiež, čo je potrebné k tomu, aby jedinec postúpil zo svojej spoločenskej vrstvy do vyššej a zároveň, aby bol tou vrstvou prijatý a aby sa v nej udržal. Pomenovali sme si, čím sa jednotlivé vrstvy líšia, čo je pre nich typické a čo nie. A úplne na záver školenia sme dostali dotazníky. Otázky sa týkali rôznych zručností a schopností orientovať sa v bežnom živote a cez naše odpovede sme si mohli uvedomiť, ktoré zručnosti by v ktorej spoločenskej vrstve zvládli a ktoré sa javili ako problém.“
„Študenti nahliadli do histórie Rómov na Slovensku a ich jazyka vďaka Dr. Zuzane Kumanovej a nášmu kolegovi Romanovi Eštočákovi. Socio-politickými faktormi, ktoré ovplyvňujú život Rómov na Slovensku, nás previedol Mgr. Alexander Mušinka Phd. Počas piatka a soboty naši študenti absolvovali špecializované školenie o vzorcoch správania ľudí v generačnej chudobe vďaka lektorovi RNDr.Miroslavovi Pollákovi. Celé školenie sa konalo v príjemných priestoroch Savore Sigord, ktoré nám poskytla Grécko-katolícka rómska misia a celý čas sa o nás starala. Všetkým krásne ďakujeme za ozaj vydarené podujatie.“
