Karpatská nadácia sa spojila s prešovskými občianskymi združeniami Podaj ďalej a Minoritas, aby na Ukrajinu doručili humanitárnu pomoc. Štyri dodávky plné potrebných vecí sa na cestu vybrali 24. marca ráno. K posádke sa pridali aj naša riaditeľka Laura Dittel a fotograf Róbert Németi. Komu doručili tovar, čo sa deje s ukrajinskými sirotami a ako to teraz vyzerá v Užhorode? Prečítajte si v našom reportážnom článku.
Zo svojich domovov na Ukrajine utieklo už vyše 10 miliónov obyvateľov. Niektorí našli útočisko v zahraničí, iní sa presunuli do menej nebezpečných častí krajiny (viac ako 6,5 miliónov obyvateľov). A práve ľuďom na území Ukrajiny putovala naša humanitárna pomoc. Štyri dodávky plne naložené trvanlivými potravinami, kozmetikou, hygienickými potrebami, plienkami, oblečením, hračkami, matracmi a iný potrebnosťami prekročili slovensko-ukrajinskú hranicu Vyšné Nemecké okolo 13:00. Obsah prvej dodávky sme odovzdali pracovníčke Ambasády SK na Ukrajine Sandre Ismailovičovej, ktorú evakuovali z Kyjeva a od 23. marca pracuje z vysunutého pracoviska v Užhorode. Obsah dodávky pôjde ďalej do Kyjeva, priamo na miesto bojov, kde je veľmi ťažké dostať sa k liekom, jedlu, hygienickým potrebám a pod.
Veci z druhej dodávky prevzali pracovníci pohraničnej stráže na ukrajinskej strane. Mnohí ich kolegovia padli v boji a o ich rodiny sa starajú práve pohraničiari, no chýbajú im základné veci.
Humanitárnu pomoc z tretej dodávky rozdistribuoval miestny aktivista Valik Voloshyn najmä do obcí v okolí Užhorodu. Posledná dodávka putovala do provizórneho skladu rektorátu univerzity v Užhorode. Jej obsah tvorili najmä plienky, hygienické potreby, trvanlivé potraviny, teplé oblečenie, hračky a všetko potrebné pre deti – siroty, ktoré boli presídlené z inštitúcií vo východnej časti krajiny do rodín na západe. Tieto deti vojna zasahuje viacnásobne a mení ich aj tak málo stabilný život na mimoriadne stresujúce obdobie. Mnohé z nich sa z traumy už nespamätajú a mnohé ju prekonajú len vďaka dobrovoľníkom a náhradným rodinám.
Pomoc aj pre tieto deti zastrešuje náš partner – Karpatská nadácia na Ukrajine. Zabezpečuje a pripravuje zoznamy potrebnej humanitárnej pomoci, komunikuje s prijímateľmi (sirotince, dočasné rodiny a pod.)
Rektorát univerzity sa zo dňa na deň zmenil na sklad. Študenti sa učia dištančne. Odborný kabinet archeológie je plný humanitárnej pomoci a ľudí, ktorí telefonujú, organizujú – robia čo môžu. Vo vestibule a pozdĺž stien sú poukladané označené krabice. Dobrovoľníci, medzi nimi aj študenti, vyučujúci, odborní pracovníci a utečenci z východných častí krajiny, ich denne vykladajú, triedia, nakladajú, označujú.
Keď sme ešte ráno v Prešove nakladali veci do dodávok, prišla správa, že Užhorod bombardovali. Aj napriek tomu sme všetci pokračovali v práci. Neskôr sme sa dozvedeli, že to boli „len dva vzdušné“ poplachy, ktoré rozozvučali sirény v celom meste. Obyvatelia si na to postupne zvykajú. Nič nezvyčajné. Do úkrytov zatiaľ nechodia. Mesto je plné ľudí, doprava je nezvyčajne hustá a všade vidieť autá s cudzomestskými evidenčnými číslami. Presídlilo sa tu množstvo obyvateľov východných častí. Ubytovacie možnosti sú vyčerpané, zásoby v obchodoch stačia pre ľudí z mesta, ktorí si ich môžu dovoliť.
