Prečo som sa prihlásila na vysokú školu?
Pred tromi rokmi vstúpil do platnosti nový zákon podľa ktorého, každý sociálny pracovník zaoberajúci sa komunitami musí mať vysokoškolské vzdelanie. Ja som mala v tom čase iba stredoškolské vzdelanie s maturitou a absolvovala som ročný kurz sociálnej práce. To ale žiaľ nestačilo k tomu, aby som mohla pokračovať vo svojej práci. Mala som hoci už 11 ročné skúsenosti s prácou s rómskou komunitou, jednak ako asistentka sociálneho pracovníka a taktiež, ako vedúca rómskeho komunitného centra. Miestom môjho pôsobenia bolo moje rodné mesto Moldava nad Bodvou, kde som sa zaoberala takmer všetkými vekovými kategóriami rómskej komunity (deti, dospelí, teenageri, dôchodcovia). Veľmi som mala rada svoju prácu s touto komunitou, keďže som bola jednou z nich a rozumela som ich problémom. Nebola to pre mňa iba práca, ale bolo to aj mojim poslaním. V mojom prípade bolo žiaľ ale dôležitejšie či mám potrebné vzdelanie a papiere, ako to, že som mala dlhoročné skúsenosti s prácou s touto znevýhodnenou komunitou.
Práve z uvedených dôvodov som sa prihlásila v marci v roku 2016 na vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Z mojej minimálnej mzdy by som však nebola schopná pokryť náklady na moje štúdium a preto som na to potrebovala finančnú výpomoc. Najprv som sa obrátila na Rómsky vzdelávací fond (REF), ktorí ma ale odmietli s tým, že finančné prostriedky vedia poskytnúť iba na druhostupňové štúdium a nie na prvostupňové. Dozvedela som sa, že ETP Slovensko má program v rámci ktorej poskytujú úver na dovzdelávanie a preto som sa obrátila na riaditeľku ETP Slovensko na pani Slavku Mačákovú. ETP my poskytlo úver na prvé školné, ktoré som potrebovala uhradiť do zápisu na štúdium. Spomínam si, že som ešte 10 minút pred zápisom nemala potrebné finančné prostriedky na účte, ale vďaka pani Slavke Mačákovej, ktorá sa v tom čase ani nezdržiavala na Slovensku sa podarilo prevod zrealizovať a úspešne som sa zapísala na štúdium. Aj touto cesto sa jej chcem za to poďakovať.
Moja vďaka patrí aj riaditeľke Karpatskej nadácie, pani Laure Dittel, ktorá na portáli Ľudia ľuďom iniciovala pre mňa zbierku, vďaka ktorej som mala pokryté náklady na štúdium na celé trojročné obdobie.
Ďakujem pekne aj redaktorke Zuzane Hanzelovej, ktorá prostredníctvom svojich reportáží upozornila na môj problém a výrazne mi s tým pomohla.
V neposlednom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať aj všetkým dobrým ľuďom, ktorí mi verili a finančne ma podporili.
A aké boli tie posledné tri roky?
Prvý rok bol veľmi jednoduchý a to aj z toho dôvodu, že som s rodinou žila ešte na Slovensku a tak dochádzať do školy nebol pre mňa problém. Druhý rok bol už oveľa zložitejší, keďže sme s rodinou prišli o strechu nad hlavou a tak sme sa museli presťahovať do Maďarska, kde sme museli začať svoj život takmer od nuly.
Začať od znova mi pomohli dlhoročné známosti s pánom riaditeľom Tiborom Derdákom a Jánosom Orsósom, ktorí mi v Maďarsku poskytli miesto na bývanie spolu aj s pracovnou príležitosťou. Kvôli byrokracii však vybavovačky išli veľmi pomaly a preto nasledujúci polrok sme mali veľké problémy sa uživiť. Kvôli vzdialenosti od Košíc som uvažovala už aj nad prerušením štúdia, ale riaditeľka Karpatskej nadácie a tiež aj ostatní podporovatelia ma výrazne povzbudzovali.
Vďaka patrí aj môjmu manželovi bez ktorého podpory by som to nedokázala. On nebol iba mojim manželom, ale bol aj mojim dobrým priateľom, ktorý stál pri mne vždy v dobrom aj v zlom a nikdy mi nedovolil, aby som stratila nádej. Dnes môžem hrdo vyhlásiť že som vysokoškolsky vzdelaná Rómka, ktorá vzišla z Rómskej osady a tam sa túži aj vrátiť, aby pomohla ostatným.
Irma Horváthová
Karpatská nadácia vytvorila ešte v septembri 2016 nadačný fond Irmy Horváthovej na podporu jej štúdia. Hneď v prvej výzve uverejnenej na portály ludialudom.sk sa podarilo vyzbierať sumu 3104,- eur, ktorá dokázala pokryť Irmine bakalárske štúdium. Vo výzve prispelo takmer 100 jednotlivcov, firiem a organizácií, za čo im patrí obrovská vďaka.
Irma Horváthová koncom júna 2019 ukončila svoje bakalárske štúdium a naďalej sa venuje práci s deťmi z rómskych komunít.
Tento príbeh je dôkazom odhodlania ľudí bojovať za svoje sny, ako aj o ochote pomôcť tým, ktorí to potrebujú.
